Mediálne domy a ich periodiká zažívajú turbulentné obdobie. Neustále sa opakujúce kauzy so zverejňovaním falošných alebo nepresných správ, presadzovanie určitých politických záujmov a mnoho iných problémov, to všetko otriaslo a naďalej otriasa dôverou čitateľov v médiá a sociálne platformy.

Tlak na technologické giganty ako Google a Facebook v súvislosti so šírením falošných a nepresných informácií sa neustále stupňuje. Vlády Spojeného kráľovstva, Nemecka aj Francúzska hľadajú spôsoby, ako v tomto smere regulovať technologické spoločnosti.

Google a Facebook začínajú tieto argumenty brať naozaj vážne a podnikajú kroky, ktoré majú zlepšiť situáciu so zverejňovaním takéhoto obsahu. To všetko, ale zatiaľ nestačí.

Dôvera v sociálne médiá zo strany čitateľov zostáva aj naďalej oslabená. Kroky, ktoré v tomto smere podnikajú zodpovedné spoločnosti, zatiaľ neprinášajú želaný účinok. Vypovedajú o tom viaceré štúdie.

Webový portál digiday.com zverejnil prehľad stavu žurnalistiky v piatich grafoch, ktoré sú výberom z viacerých zrealizovaných štúdií.

Podľa Edelmanovho prieskumu „Trust Barometra 2018“, celosvetová dôvera v sociálne platformy klesla od minulého roka zaokrúhlene o dva body, zatiaľ čo dôvera v žurnalistiku zaokrúhlene vzrástla o päť bodov.

Z grafu vidieť, že situácia v dôveryhodnosti sa v roku 2015 začala meniť, platformy dôveryhodnosť strácajú a naopak dôvera v žurnalistiku sa posilňuje. Z prieskumu vyplynulo, že z 28 skúmaných krajín, v 21 krajinách klesla dôvera v platformy sociálnych médií. Slovensko do prieskumu nebolo zapojené.

V Spojenom kráľovstve pokles nedôvery v platformy sociálnych médií spôsobilo to, že tieto spoločnosti boli neúčinné pri odstraňovaní neetického, nelegálneho a extrémistického obsahu.

Ďalšia časť Edelmanovho prieskumu bola zameraná na zisťovanie, či respondenti považujú sociálne média za užitočné pri udržiavaní kontaktu s blízkymi osobami.

Až 56% respondentov si myslí, že sociálne médiá im pomáhajú udržiavať kontakt s milovanými osobami, naopak 26% si myslí, že nie. Jednoduchosť pri zdieľaní obsahu na sociálnych platformách oceňuje 46% respondentov, naopak 29% respondentov s týmto vyjadrením nesúhlasí.

V otázke či sú sociálne médiá posilnením pre dobro spoločnosti sa odpovede vyrovnávajú, 38% respondentov si myslí, že áno a naopak 34% je presvedčených, že nie.

V poslednej otázke sa realizátori prieskumu pýtali, či si respondenti myslia, že sociálne médiá využívajú ľudskú osamelosť. Z odpovedí vyplynulo, že 57% respondentov súhlasí s tým, že sociálne médiá využívajú ľudskú osamelosť a iba 19% zastáva názor, že to tak nie je.

Tretí graf vypovedá o dôvodoch, pre ktoré ľudia menej čítajú správy. Podľa Edelmanovho reportu až 66% respondentov sa domnieva, že mediálne organizácie sa viac zaujímajú o získanie väčšieho publika, než o podávanie správ, 65% respondentov verí, že organizácie by obetovali precíznosť a presnosť informácií len preto, aby boli medzi prvými, ktorí zverejnia danú správu.

Dôvody, ktoré najviac odrádzajú čitateľov od čítania správ sú napríklad to, že správy sú príliš depresívne alebo sú robené nezodpovedne, sú kontrolované agendou, udalosti sú príliš analyzované alebo sú postavené tak, aby vyvolávali senzačnosť a v neposlednom rade aj to, že kvalita správ sa zhoršila.

Štvrtý graf poskytuje prehľad odpovedí na otázku, v ktorej sa Reuters Institute for the Study of Journalism pýtal respondentov na ich názor či média zodpovedne oddeľujú fakty od fikcie.

V tejto oblasti dôverujú respondenti viac spravodajským médiám, 40% si myslí, že spravodajské médiá odvádzajú pri oddeľovaní faktov od fikcie dobrú prácu, v prípade sociálnych médií je to len 24%.

Negatívny názor prevažuje najmä v prípade sociálnych médií, kde až 41% respondentov nesúhlasí s názorom, že sociálne média robia pri oddeľovaní faktov od fikcie dobrú prácu.

Piaty graf, ktorý zverejnil digiday.com, pochádza zo štúdie Pew Research Center a vypovedá o vzťahu spokojnosti s médiami a dôverou vo vládu.

Z výskumu vyplýva, že pre ľudí je vzťah medzi dôverou vo vládu a spokojnosťou s médiami veľmi silný. Výsledky výskumu poukazujú na skutočnosť, že v mnohých krajinách vyjadrujú spokojnosť s médiami tí ľudia, ktorí vyjadrujú dôveru národnej vláde a naopak tí, ktorí neveria vláde, nie sú spokojní ani s médiami.

Nelichotivé výsledky, ktoré zverejňujú mnohé inštitúcie zo svojich prieskumov, ale aj tlak zo strany nadnárodných zoskupení či jednotlivých krajín, nútia technologické giganty, podnikať kroky, ktoré môžeme nazvať „upratovaním vo vlastnom dome“.

V dôsledku týchto zmien sa, napríklad podstatne mení prostredie sociálnej siete Facebook. Aký to bude mať skutočný efekt, ale ukáže až čas.