Európska únia naráža v boji proti falošným správam na viacero problémov

0
ilustračná fotokoláž: MediaHub.sk, foto: pixabay.com

Podpora slobody prejavu a pravidlo väčšiny sú charakteristickým znakom Európskej únie. Ale v boji proti falošným správam sú tieto charakteristiky prekážkou. O možných problémoch v boji proti falošným správam, ktorý vyvíja Európska únia sa vo svojom článku zaoberá poynter.org.

Podľa mnohých odborníkov z oblasti médií a zainteresovaných strán, s ktorými sa portál Poynter rozprával, nedávne úsilie Európskej únie a jednotlivých krajín regulovať šírenie on-line dezinformácií pravdepodobne zlyhá kvôli problémom riadenia a právnym obmedzeniam spoločenstva.



Keďže udalosti, ktoré sa odohrali v priebehu niekoľkých posledných rokov, ako napríklad zásahy do volieb alebo napríklad utečenecká kríza, záujem Európskej únie o reguláciu šírenia falošných správ je veľmi vysoký.

Najmä potom ako sa do boja s dezinformáciami a falošným obsahom v on-line prostredí pustili niektoré popredné krajiny, Európska únia pocítila potrebu zapojiť sa do tohto boja.

Napríklad, v Nemecku nadobudol v októbri 2017 platnosť zákon, ktorý sa zameriava na reguláciu platforiem Facebook a Twitter. Podľa tohto zákona musia spoločnosti Facebook a Twitter nenávistný obsah zo svojej platformy odstrániť do 24 hodín, inak im hrozí pokuta až do výšky 50-miliónov eur. Čítaj viac.

Menej závažný obsah musí byť odstránený do siedmich dní. Aj v Spojenom kráľovstve a Taliansku bojujú s dezinformáciami a falošnými správami, v oboch krajinách boli vytvorené verejné konzultácie o falošných správach. Čítaj viac.

Prednedávnom Európska komisia oznámila dve nové iniciatívy, ktorými sa pokúsi vyriešiť fenomén dezinformovanosti. Vytvorením skupiny odborníkov a verejnej konzultácie Európska komisia dúfa, že sa jej podarí dozvedieť sa viac o probléme a jeho rozmeroch. Následne Európska komisia verí, že bude môcť nájsť spôsoby ako bojovať proti šíreniu falošných správ. Čítaj viac.

Hoci sú úmysly Európskej komisie veľmi dobré, pokusy o reguláciu šírenia dezinformácii v Európe pravdepodobne nebudú dlhodobo úspešné.

Anya Schiffrinová, riaditeľka Technology, Media and Communications specialization at Columbia University’s School of International and Public Affairs pre Poynter povedala, že hlavnou prekážkou pre regulátorov, ktorí dúfajú v zastavenie šírenia falošných správ je problém vlastnej správy Európskej Únie.

Tento pohľad vyplýva zo správy, ktorá skúmala nedávne dianie v Európskej únii. Anya Schiffrinová zistila, že ľudia v Európskej únii súhlasia s tým, že falošné správy sú problém, no len málo z nich sa stotožňuje s víziou, ktorá sa pokúša tento problém riešiť.

Anya Schiffrinová pre Poynter uviedla, že Európska únia naráža na dva hlavné problémy. Prvý je ten, že krajiny riešia túto situáciu úpravou vlastných zákonov.

Očakáva sa, že po Nemecku upravia zákony obmedzujúce činnosť Facebooku a ostatných sociálnych sietí aj Spojené kráľovstvo a Francúzsko. A druhý je ten, že dosiahnutie jednotných rozhodnutí je v Európskej únii veľmi ťažké.

V článku pre Columbia Journalism Review, Anya Schiffrin načrtáva túto dilemu s použitím ekonomických pojmov.



V nariadeniach o úprave šírenia dezinformácií sú tri strany. „Strana ponuky“, ktorá si myslí, že pre Facebook a Twitter by sa mal obmedziť obsah, ktorý propagujú. „Strana dopytu“ si naopak myslí, že zodpovednosť spočíva viac v rukách spoločnosti a riešenie je v mediálnej gramotnosti ľudí. A potom existujú skupiny, ktoré odmietajú akékoľvek vládne riešenia, ktoré rozširujú cenzúru.

Ďalším veľkým problémom v boji proti falošným správam, na ktorý Európska únia naráža je podľa Anya Schiffrin, skutočnosť, že obmedzenie prejavu v západnej Európe je z právneho hľadiska komplikované.

Napríklad Veľká Británia a Francúzsko podporujú slobodu prejavu zákonne aj v praxi už celé desaťročia, čo znamená, že obmedzovanie slobody prejavu by bolo v rozpore s tými zásadami.

„Myslím, že vlády v Európe nemôžu urobiť nič v oblasti šírenia falošných správ. Bude to musieť byť o presadzovaní svojich vlastných zákonov o nenávistných prejavoch,“ pre Poynter uviedla Anya Schiffrin.

Podľa informácii z článku na poynter.org s Anyou Schffrin súhlasia aj iní odborníci. Napríklad, David Schraven, redaktor neziskovej mediálnej skupiny Correctiv povedal, že pochybuje o tom, že nemecké úsilie o reguláciu falošných správ bude fungovať a to kvôli existujúcej ochrane slobody prejavu.

Aj napriek týmto pesimistickým skutočnostiam, Európska Únia môže bojovať proti falošným správam, napríklad tým, že by vyčlenila peniaze na podporu organizácií, ktoré kontrolujú fakty v článkoch na internete.

Tieto organizácie pracujú s veľmi malými rozpočtami a ďalšie financie by im veľmi pomohli. Aj podpora novinárov, ktorí už bojujú proti zverejňovaniu falošných správ je správny krok. Podľa Schravena, ktorý sa vyjadril pre poynter.org by to mohlo v spojení s ekonomickejšou reguláciou Facebooku a Googlu fungovať.

Európska Únia sa okrem iného usiluje aj o zníženie marketingovej sily technologických spoločností antitrustovými rozhodnutiami.

„Sťažnosti týkajúce sa autorských práv podané mediálnymi organizáciami, ako sú Getty Images a News Corp., zohrali úlohu pri zvyšovaní záujmu regulačných orgánov o riešenie porušovania duševného vlastníctva na veľkých platformách sociálnych médií a to zohralo úlohu aj pri nedávnych antitrustových rozhodnutiach,“ pre poynter.org uviedla Angela Mills Wade, výkonná riaditeľka Európskej rady vydavateľov, ktorá zastupuje záujmy vydavateľov v celej Európskej únii.

Európa má rozhodne odlišný postoj pre regulovanie spoločností Facebook, Google a Twitter ako USA.

„V ideálnom svete by Európa viedla cestu v úprave legislatívy proti falošným novinám a Amerika by ju nasledovala. Ale vzhľadom na problémy v oblasti správy Európskej únie, neviem, či je v pozícii, aby to mohla urobiť a vzhľadom na to, že my máme prezidenta Trumpa, neviem, či sme tiež v takom postavení,“ uviedol pre poynter.org David Schraven.

Zanechať komentár

Prosím napíšte komentár!
Prosím zadajte svoje meno