Iveta Radičová: Systém nás učí memorovať nezmysly, potrebujeme sa naučiť nové zručnosti

Iveta Radičová (foto: Dobré rádio)

Čím viac máme informácií, tým menej sme informovaní, myslí si Iveta Radičová.

„Dnes zažívame obrovský nápor konšpirácií, výmyslov, klamstiev, poloprávd, manipulácií, organizovanej propagandy a to je to, čomu niektoré médiá veľmi slabo odolávajú, ak vôbec,“ uviedla expremiérka a sociologička Iveta Radičová v dopoludňajšej šou internetového Dobrého rádia.

V šou sa moderátori Lenka a Andrej s Ivetou Radičovou rozprávali na tému významu pozitívnych správ v médiách, ale aj o tom, čo dnešnému školstvu chýba a čo študenti nevedia.

Čím máme viac informácií, tým sme menej informovaní

Na otázku, či majú pozitívne správy svoje miesto v médiách a či dokážu konkurovať tragédiám, profesorka Radičová odpovedala celkom jasne: „Bez ohľadu na to, či je správa pozitívna alebo negatívna, mala by byť hlavne pravdivá.“

Ako však tvrdí ďalej, v dobe, kedy sme neustále zaplavovaní informáciami sa stáva, že „čím máme viac informácií, tým sme menej informovaní“. Zároveň je podľa sociologičky dnes aj veľké umenie vedieť rozlíšiť pravdu a lož.

Práve dnes podľa sociologičky zažívame obrovský nápor konšpirácií, výmyslov, klamstiev, poloprávd, manipulácií, organizovanej propagandy. „A to je to, čomu niektoré médiá veľmi slabo odolávajú, ak vôbec,“ povedala Radičová pre Dobré rádio. Hlavnou výzvou dneška je podľa nej pravdivosť a úplnosť správy.

Problémom však okrem toho stále zostáva aj fakt, že ľudia niekedy nedokážu rozlíšiť pravdu od lži a konšpiráciu od objektívnej a pravdivej správy. Ako ich to ale naučiť?

„Nechcem začať frázou, že predovšetkým musíme obsahovo zreformovať náš vzdelávací systém a naučiť sa úplne nové zručnosti,“ vyjadrila sa v Dobrom rádiu. „Musíme mať vedomosti a kritické myslenie. To sú tie nové zručnosti, ktoré chýbajú v systéme, ktorý vás učí sústavne memorovať nezmysly, ktoré si viete okamžite dohľadať a navyše možno zajtra už budú prekonané. Tento systém zahlcuje vašu pamäť, váš mozog a demotivuje. Prestáva vás to baviť,“ skonštatovala Radičová.

Riešenie toho, ako človek odhalí propagandu, konšpiráciu či klamstvo od skutočnej pravdy, je však podľa sociologičky pomerne jednoduché: „Treba hľadať vo viacerých zdrojoch. Tie máme k dispozícii. Ale chce to prácu.“ A ako dodáva, na tú prácu nie sme až tak zvyknutí.

Čo je vonku, to je lepšie?

Profesorka Radičová prednášala na prestížnych univerzitách v zahraničí, medzi ktorými bola aj Oxfordská univerzita. Aké hlavné odlišnosti vidí medzi zahraničnými a našimi univerzitami?

„Porovnávame neporovnateľné,“ tvrdí hneď na úvod. „Niektoré univerzity na svete majú 500 rokov, tie mladšie 200 rokov. A my ich porovnávame so slovenskými, ktoré majú niektoré 20, niektoré 10 rokov. Nie je možné vytvoriť univerzitné zázemie za 20 rokov a porovnávať naše školy s Oxfordom. Druhá vec je, že všetko hádžeme do jedného vreca. Pozrite sa, koľko máme úspešných absolventov. Ako sú úspešní vo svete, koľko máme úspešných vedcov a pedagógov pôsobiacich v zahraničí. Tým pádom máme množstvo úspešných fakúlt a škôl aj na Slovensku, ale my radšej spriemerujeme a povieme, že všetko je zle,“ povedala Radičová pre Dobré rádio.

Podľa profesorky Radičovej robíme na Slovensku zásadnú chybu a síce vytvárame atmosféru, že čokoľvek, čo je vonku, je lepšie ako to, čo máme doma.

Pokiaľ však nezačneme búrať mýty a nebudeme rozlišovať v kvalite slovenských škôl, tak sa nepohneme z miesta.

Ako tvrdí: „kvalitní študenti majú výber po celom svete, čo je skvelá správa, my ale nevieme udržať špičku na našich univerzitách. A tak znižujete úroveň kvality vašej školy. Dokonca niekedy na niektorých školách si poviete vetu: že tieto deti nemajú na univerzite, čo robiť.“

Nevieme čítať s porozumením

„Bez schopnosti analyticky čítať sa nedá vzdelávať. Čítanie s porozumením je základ“, tvrdí a dodáva, že práve čítať s porozumením je to, čo učia študentov v prvom semestri vysokej školy: „Prvý semester začíname na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií s tým, že sa učíme vyberať z textu, čo je podstatné, čo je nepodstatné, čo z textu vyplýva a čo nie, čo je fakt a čo je komentár. To je ale vec, ktorú by mali vedieť po skončení strednej školy,“ uzatvára profesorka.

(ts)