Martin Jakubec: Žurnalistiku ohrozujú nové nastupujúce trendy mediálnej kultúry

0

„Novinár stratil svoj štatút a dnes je to iba o senzáciách za každú cenu. Verejná dôvera žurnalistky klesla. Dnes médiá fungujú na báze propagandy pre uchopenie alebo zvrhnutie politickej moci, diskreditácie či machinácii,“ povedal v rozhovore PhDr. Martin Jakubec, PhD., hudobník, producent a špecialista na masmédia a politický marketing.

Majú podľa vášho názoru nové médiá vplyv na tradičnú žurnalistiku? Ak áno, aký?

Tradičná žurnalistika akým bola výchova a etika k povolaniu novinár pomaly odchádza do zabudnutia. Povolanie sa vykonáva povrchne a je len málo ľudí ktorým naozaj záleží na pravde a svedectve objektívnej správy.

Absentuje etika novinára a objektívnosť. Buď nové média budú vychovávať ku koreňom tradičnej žurnalistiky alebo nám žurnalistika prejde do nového termínu bulvaroidný žurnál.



Nové formy ako Online forma žurnalistiky vytvára povolanie novinár skôr ako dopisovateľ pre redakcie. Novinár stratil svoj štatút a dnes je to iba o senzáciách za každú cenu.

Verejná dôvera žurnalistky klesla. Dnes médiá fungujú na báze propagandy pre uchopenie alebo zvrhnutie politickej moci, diskreditácie či machinácii. Na vzostupe je tzv. virtuálna realita. Čiže dnes nemožno veriť už nikomu a médiám ako prvým.

Ako si zvykáte na myšlienku, že jedného dňa pravdepodobne prestanú existovať tlačené médiá? Pripúšťate si vôbec túto možnosť?

Tlačené média myslím budú existovať vždy je to tradičná forma získavania informácii už v svetovej žurnalistike a nemyslím, že sa také niekedy stane aj keď internet a elektronické média valcujú vďaka uponáhľanej a tragickej dobe v ktorej žijeme.

Rozpínajúci sa mediálny priemysel, tendencie k monopolizácii ohrozujú spoločenskú rolu médií a umocňuje sa viac rola masovej komunikácie.

Tlačené, printové médiá majú svoju nezastupiteľnú formu v mediálnom kontexte, takže ich zrušenie neprichádza do úvahy. Veď stále je to jeden z najväčších zdrojov príjmu pre majiteľov vydavateľstiev.

Čo podľa vás ohrozuje žurnalistiku? Ako vnímate mediálnu kultúru na Slovensku? Čo ju podľa vášho názoru determinuje?

Žurnalistiku ohrozujú nové nastupujúce trendy mediálnej kultúry za posledných 20 rokov. Mediálna kultúra ovplyvňuje kultúru danej spoločnosti ideológiu, vierovyznanie, postoje, názory, hodnotovú orientáciu, vkus, životný štýl či rozhodovacie procesy.

Mediálna kultúra sa chápe ako fenomén zahŕňajúci oblasť mediálnej tvorby a produkcie, rovnako ako oblasť vplyvu médií na jednotlivca i spoločnosť.

Médiá vytvárajú novodobé mýty, predstavy, ideály, rituály, tvarujú realitu na svoj obraz, podľa vlastných záujmov, začína sa manipulácia s príjemcom, ktorá nespočíva v skresľovaní reality, v jej idealizácii – ako sa to dialo v období socializmu -, ale v magickosti šírených obrazov a ponúkaných vzorov. Ukazuje sa, že stav mediálnej kultúry (možno aj celej mediálnej tvorby) ovplyvňujú faktory pôsobiace zvonku, ktoré sú čitateľné podľa týchto prejavov:

1. meškanie za európskymi trendmi (na Slovensku vrcholí éra reality show – export z Ameriky a západnej Európy – teda boom komerčných programov, ktorý sa v materských krajinách konal pred 15-20 rokmi),

2. preferovanie zábavných programov,

3. súperenie o čo najvyšší zisk z vysielania (zvyšovanie koncesionárskych poplatkov, štátnych príspevkov na verejno-právne médiá, v komerčných médiách kúpa projektov zabezpečujúcich zisk, konkurenčný boj medzi verejno-právnymi a komerčnými médiami atď.).



Mediálna kultúra je široký pojem a nespadá sem iba umenie, ale široká škála rozhlasových a televíznych programov, ktoré nie všetky majú umelecký charakter, ako napr. publicistické relácie o kultúre či politické programy s nádychom zábavy, čo spolu tvorí akýsi kultúrny kód presahujúci rámec umenia.

Sem patrí i spôsob prejavu, jazyk a štýl jednotlivých programov a celý rad ďalších otázok mediálnej tvorby. Komercializácia najviac zasiahla televíznu tvorbu, vrátane verejno-právnej Slovenskej televízie Televízii v tomto smere konkuruje iba internet a počítačové hry.

V skutočnosti ide o dobre premyslenú manipuláciu s divákom, ktorému sa zdanlivo prispôsobuje nielen obsah, ale dokonca aj vysielací čas (rozličné minutáže programov, aby si divák mohol svoj voľný čas prispôsobiť).

Stav mediálnej kultúry a jej percepcia v značnej miere závisia, resp. sa odvíjajú od mediálneho analfabetizmu. Kým príjemca nebude mať aspoň základné informácie o spôsobe, akým sa ním manipuluje, o hodnotových rozdieloch, o významovej vyprázdnenosti zábavných aj iných žánrov, zatiaľ ťažko možno očakávať výraznejšie zmeny.

Zanechať komentár

Prosím napíšte komentár!
Prosím zadajte svoje meno