Miroslav Frindt: Dôležitá je práca s faktami, nie s tým, čo kto kde povedal

0
Miroslav Frindt (zdroj: M.F.)

Vyučil sa za maliara-natierača. Chcel sa venovať žurnalistike a preto odišiel z Dolného Kubína, kde sa narodil, do Bratislavy. Začínal v tlačovej agentúre TASR, neskôr pôsobil v denníku Národná obroda a televízii VTV. Potom trinásť rokov pôsobil ako reportér hlavnej spravodajskej relácie Správy STV a neskôr sa stal moderátorom viacerých spravodajských relácií RTVS. Vo februári 2017 mu vyjde knižný debut Prípad Najdúch, je fikciou, opisuje v nej zákulisie prostredia televíznej žurnalistiky verejnoprávnej spravodajskej stanice TV Slovakia 24, ktorá sídli na najvyššom poschodí v mrakodrape v Mlynskej doline a vysiela od roku 1998.

Na strednej škole ste študovali profesiu maliar-natierač?

Áno, na základnej škole som sa veľmi zle učil, o gymnáziu nemohlo byť ani reči. Chcel som maľovať steny, to sa mi zdalo celkom tvorivé. Vtedy sa maľovalo štetkou, nie valčekmi ako teraz. Odtiene farieb sme ručne miešali a skúsili by ste sa netrafiť! Bola okolo toho celá veda. Dnes už kúpite všetko hotové, namiešané, vyberiete valček a maľujete. Zvolil som si odbor aj podľa toho, kde bolo najmenej matematiky. Akosi mi nedochádzalo, že odborný predmet tam bude chémia… Tiež katastrofa. Ale dal som to.

miroslav-frindt
Miroslav Frindt (zdroj: M.F.)

Ako ste sa dostali k žurnalistike?

Učiteľka slovenského jazyka Mária Florková, ktorá dodnes učí na strednej škole v Dolnom Kubíne mi povedala, že veľmi dobre slohujem, no má to jeden háčik. V texte mám 35 gramatických chýb. Pravopis ma nezaujímal. Dodnes si myslím, že pre ľudí, ktorí sa živia písaným slovom a tvorbou nie je dôležitý. Podstatné je ako štylizujete, teda, ako sa hovorí, či viete písať. Veta nesie myšlienku? Emóciu? Ako sa to ľuďom číta? Na opravu gramatiky sú jazykoví redaktori. Iste, je hanba, keď napíšete „očy“, ale dá sa s tým žiť. Čiže: začal som sa viac venovať gramatike a bolo čo zlepšovať… Dodnes je Mária Florková u mňa bohyňa, pretože keby nebolo jej, neviem ako by som skončil. Toto je učiteľka, ktorá dokáže objaviť u žiaka talent, vytiahnuť z neho maximum – tak, že človek sa pre písané a hovorené slovo nadchne na celý život. Písal som do školského časopisu, do miestnych novín Dolný Kubín a keď skrachovali regionálne noviny, zbalil som kufre a odišiel som do Bratislavy v roku 1994. Chodil som z redakcie do redakcie a hľadal si miesto. Nikde ma nechceli, mal som strednú školu a ktorý šéfredaktor by len tak veril nejakému chlapcovi z Oravy? Cestou z vtedajšieho Presscentra som sa stavil v TASR. Bola to posledná zastávka pred odchodom na rýchlik. Mali voľné miesto a vzali ma.

Pôsobili ste v tlačovej agentúre TASR, v denníku Národná obroda, či v televízii VTV. Ktorá práca vás najviac bavila a prečo?

V TASR bol výborná partia, nebola medzi nami žiadna rivalita, ktorá je v televízii prirodzená a potrebná.

Miroslav Frindt (zdroj: M.F.)
Miroslav Frindt (zdroj: M.F.)

Trinásť rokov ste pracovali priamo v teréne, ako reportér hlavnej spravodajskej relácie Správy RTVS. Nechýba vám teraz ako moderátorovi väčší kontakt s divákmi?

Tak z času na čas si hovorím, že šiel by som si „niečo nahrať“, nejakú reportáž. Ale už nie na dennej báze, je to veľká drina a náročné na čas. Výrobou dobrej reportáže strávite aj tri dni. Kontakt s divákmi máte aj v štúdiu, najmä keď sa pomýlite. Začnú vám mailovať, telefonovať… To je kontakt. :)

Opíšete ako vyzerá jeden „bežný“ pracovný deň moderátora spravodajskej relácie RTVS Ranné správy a Správy a komentáre?

Ranné správy sa začínajú už deň predtým, keď rozhodujeme s editormi akú tému ideme nasledujúci deň vysielať na väčšiu plochu. Niečo si prečítam, zavolám hosťom, pozriem do plánu agentúr na daný deň a idem spať, pretože o piatej mi zvoní budík, o šiestej treba byť v televízii. Napíšeme texty, radíme sa zo zahraničnými spravodajcami, maskérka, prezliecť a do štúdia. Niekedy je viac stresu, keď sa niečo deje, niektoré texty vidíte v podstate prvý raz a vlastne ani neviete, čo idete z čítačky čítať. Správy a komentáre sú ešte náročnejšie, pretože je tam širšia plocha a analytickejšie rozhovory. Tam je príprava dlhšia spravidla od 14:00 do 19:00. Musíte nonstop čítať, sledovať dianie, vzdelávať sa. Inak sa táto práca robiť nedá.

miroslav-frindt-ranne-spravy-rtvs-repre-foto
Miroslav Frindt pri moderovaní Ranných Správ RTVS (zdroj: repre foto rtvs.sk)

Ako vnímate mediálnu kultúru na Slovensku? Čo ju podľa vás determinuje?

Mediálnu kultúru robia novinári. My nastavujeme latku. Kto iný? Je toľko šikovných a múdrych novinárov, komentátorov, že keď čítam ich texty tak si hovorím, prečo to nenapadlo mne? Potom sú takí, pre ktorých je zákonom len to, čo napíšu oni, bez ohľadu na fakty. Aj to rád čítam, pretože treba vedieť ako to nerobiť. Každú profesiu tvoria ľudia, je to individuálne. Dôležitá je práca s faktami, nie s tým, čo kto kde povedal.

Čo ohrozuje televíznu žurnalistiku?

Internet, sociálne siete. Človek už nepotrebuje čakať večer na správy. Všetko máte na webe, takmer niekoľko sekúnd po tom ako sa to stane. Televíznej žurnalistike treba dať pridanú hodnotu. Už dávno neplatí, že vysielate len to, čo sa cez deň stalo a basta. Musíte vymýšľať – témy, spracovanie a špekulovať. Televízia je vizuálne niekde inde ako pred dvadsiatimi rokmi, treba skúšať. To je ako pri knihách, nedá sa odhadnúť, že si niečo vymyslíte a viete že to bude úspešné. Rowlingová si jedného dňa nesadla a nepovedala idem napísať knihu a budem milionárka, pretože ma nebaví žiť v paneláku. Bola to náhoda a samozrejme jej talent.

miroslav-frindt-obr-2
Miroslav Frindt (zdroj: M.F.)

Napísali ste debut Prípad Najdúch. Kniha je fikciou a opisuje zákulisie prostredia televíznej žurnalistiky verejnoprávnej spravodajskej stanice TV Slovakia 24, ktorá sídli v bývalej výškovej budove STV a vysiela od roku 1998. Prečo kniha?

„Práca v televíznom spravodajstve je striktne ohraničená faktami. Tu sa príliš vymýšľať nedá a keďže mám celkom slušnú predstavivosť, dal som na papier pár myšlienok a zostavil nejaký príbeh. Na skúšku som prvých 20 strán poslal kamoške Jane Benkovej, ktorá píše romány pre ženy. Veľmi úspešná autorka. Nech si to prečíta a povie, či to má nejaký potenciál. Tvrdila – dokonči to a pošli do vydavateľstiev. Urobil som tak zareagovali pozitívne tri – ani vo sne by mi nenapadlo, že medzi nimi bude Ikar. Najväčší vydavateľský dom. Nesmierne som sa potešil. Uvidíme ako na príbeh budú reagovať ľudia.

Aktualizované: Kniha vyjde 7. februára a je dostupná v predpredaji na bux.sk. 

Spoznajú sa ľudia v televízii?

Je to beletria, teda vymyslený príbeh. Napriek tomu, už v Ikare ma upozornili, že mnohí novinári a ľudia z televízneho biznisu budú hľadať konkrétnych ľudí zo spravodajstva. Redaktorov, moderátorov, šéfredaktorov, riaditeľa, možno sa s niektorými stotožnia. Tomu sa asi nedá zabrániť, keď človek píše knihu z prostredia televízneho spravodajstva, ktoré je pre čitateľa atraktívne, asi sa niečomu podobnému vyhnúť nedá…

Prečo žena hrdinka a prečo nepekná a tučná?

Povedzme si otvorene – noviny a časopisy sú plné pekných a hlúpych ľudí. Prečo by nemohla byť úspešná aj škaredá žena, keď má talent, múdrosť a rozhľad? Prečo by škaredá žena nemohla byť šťastná? Môže mať škaredá žena krásneho muža? Môže. Úspešný môžu byť aj škaredí ľudia. Zbavme sa klišé, že len krása je úspešná. Je to kravina. Ostatne – posudzovanie krásy je veľmi subjektívne. Dlho bol hrdinom muž, ale potom som zmenil pohlavie. Jednak preto, aby ľudia nemali pocit, že sa s ním stotožňujem a potom sú situácie, na ktoré vedia reagovať len ženy. Majú takmer dokonalú intuíciu, sú oveľa odvážnejšie ako muži. Na druhej strane vedia byť oveľa cynickejšie a v hraničných situáciách vedia viac ublížiť. Žena je v centre každého príbehu zaujímavejšia, plastickejšia a príťažlivejšia ako muž.

Chystáte aj pokračovanie knihy?

V hlave je. :) Uvidíme…

Akú knihu teraz čítate? Odporučíte ju prosím našim čitateľom?

Mons Kallentoft a Markus Lutteman – Leon. Je to pokračovanie novej série. Prvá časť sa volá Zack. Kallentoft zvlášť píše prostredníctvom emócií postáv. Zvláštny štýl ale veľmi mi sedí. Napísal výbornú ságu o vyšetrovateľke Malin Forsovej. Predtým som čítal od rusky Jeleny Čižovovej – Čas žien.

Ako relaxujete?

U mňa je relax keď nemusím nič, ale zhola nič robiť. Len jestvovať doma v teplákoch a povaľovať sa po byte. A úplne najlepší relax je doma na Orave v Dolnom Kubíne pri mame počas Vianoc. Ten čas sa práve blíži. To mám úplný servis aj so stravou. To ticho na štedrý deň, padajúci sneh na dedine, dym z komínov, pripravený Cholagol na stole… To je na nezaplatenie.

Ďakujeme za rozhovor.

Zanechať komentár

Prosím napíšte komentár!
Prosím zadajte svoje meno