Róbert Sedlák: Spravodajstvo obsahuje príliš veľa negatívnych správ

Róbert Sedlák (foto: Dobré noviny)

Dobré noviny sú spravodajský portál so zreteľom na pozitívne informácie. Od roku 2012, keď médium vzniklo, jeho popularita neustále rastie a dnes ho číta viac ako jeden milión užívateľov mesačne. O minulosti, súčasnosti a budúcnosti nielen Dobrých novín, ale aj o súčasných trendoch v mediálnom svete sme sa rozprávali s manažérom portálu Róbertom Sedlákom.

Ako sa zrodila myšlienka na založenie webu dobrenoviny.sk?

S priateľmi sme si dlhšie všímali, že slovenské spravodajstvo obsahuje príliš veľa negatívnych správ.

Politika, kauzy, dopravné nehody, násilie, vojny… zdalo sa nám toho príliš veľa a naopak nám chýbali pozitívne správy o každodenných úspechoch a dobrých skutkoch, ktorých je okolo nás nespočetne veľa, ale nedostávajú taký významný mediálny priestor, ako negatívne správy.

Podľa nás je to škoda, preto sme v apríli 2012 spustili online petíciu za viac pozitívnych správ v médiách, ktorú za pár dní podporilo približne 12-tisíc ľudí.

Žiaľ, všetky významné slovenské médiá sa tým odmietli zaoberať a preto sme koncom mája spustili web dobrenoviny.sk, ktorý si dal za cieľ prinášať výhradne pozitívne správy.

Aké boli začiatky?

Spočiatku šlo o voľnočasovú aktivitu zanietených ľudí, ktorí sa rozhodli ukázať, že sa okolo nás deje veľa pekných vecí a dobrých skutkov.

Časom sa projekt rozrastal a dnes máme profesionálnu redakciu, ktorá sídli v bratislavskom Ružinove a naše spravodajstvo podľa Google Analytics číta viac ako milión používateľov mesačne, v marci to boli takmer dva milióny.

Na Slovensku funguje viacero úspešných projektov, no tie, ktoré naozaj uspeli majú jedno spoločné – mali unikátnu myšlienku a robili svoj biznis inak než ostatní.

Podľa mňa je to jediný spôsob, ako v takej veľkej konkurencii uspieť. Ten, kto chce podnikať na internete, by sa nemal snažiť napodobniť iný úspešný projekt, pretože to vo väčšine prípadov nebude fungovať.

V roku 2016 sa Vašej firme podarilo dosiahnuť cieľ, byť aspoň v prvej tridsiatke najväčších slovenských webov. Vy ste však nepoľavili a dali ste si ako tím ďalší záväzok, a to v roku 2017 dobyť prvú pätnástku, čo sa vám už podarilo. Aký je ďalší cieľ?

Radi by sme sa v prvej pätnástke zastabilizovali a udržali si súčasnú pozíciu. Tento rok sa oveľa viac chceme sústrediť na technologickú stránku, zlepšovať naše služby a predstavovať nové.

Máme tiež ambíciu oveľa viac investovať do tvorby video obsahu. Ak sa nám vyskytne príležitosť na ďalší rast návštevnosti, nepochybne ho využijeme. Primárne sa však chceme sústrediť na skvalitňovanie obsahu a služieb.

Čo je Vašou najväčšou motiváciou v mediálnej profesii?

Hoci to možno bude znieť ako klišé, tou najväčšou motiváciou je pozitívna odozva od ľudí, pre ktorých to všetko robíme. Či už ide o čitateľov, ktorí s nami príjemne strávia čas alebo inzerentov, ktorým pomáhame rozširovať povedomie o ich značkách a plniť ich firemné ciele.

Ako sa podľa vás stane projekt na webe úspešný?

Originalita. Treba sa snažiť zadefinovať vlastný štýl, ktorý je nezameniteľný. Pokojne môžete principiálne robiť veci, ktoré už boli vynájdené, ale mali by ste ich robiť inak, než ostatní.

Napodobňovaním úspešných projektov sa zväčša úspech nezískava. Ako odstrašujúci príklad nech poslúžia desiatky rôznych zľavových portálov, ktoré u nás nedávno vznikali ako huby po daždi, keď uspel americký Groupon. Koľko ich napokon prežilo a dnes reálne zarábajú? Dva či tri?

Nedávno ste na webe zaviedli novinku. V boji proti rastúcemu extrémizmu, ste prišli s nápadom prinášať na webe príbehy „nenápadných“ hrdinov, o ktorých by sa malo písať aj v učebniciach dejepisu, no nepíše. Podľa Vás prečo na Slovensku, ale aj v celej EÚ, v posledných rokoch narastá táto forma politického smeru?

Nie som sociológ, určite ide o súhru viacerých faktorov, ale myslím si, že do určitej miery za to môžu aj médiá, hoci to nerady počúvajú.

Sústavným opakovaním negatívnych správ bez vyvažovania dobrými správami roky vytvárali dojem, že tu nič nefunguje, všetci klamú a kradnú a všade je len samý zločin.

Na jednej strane je úlohou médií byť zrkadlom spoločnosti, no nemalo by byť pokrivené. Ľudia by potom mohli nadobudnúť pocit, že žijeme v zlých časoch, hoci pravdou je presný opak – žijeme tie najlepšie časy, aké tu kedy boli.

Frustrácia a denne opakované tragické a negatívne správy potom môžu spôsobiť, že ľudia podľahnú emóciám a hľadajú riešenia v jednoduchých a často veľmi bizarných heslách populistov, ktorých podporujú dezinformačné médiá. A to sa tu teraz čiastočne deje.

Som však optimista a verím, že je to len dočasný trend a väčšina ľudí nedovolí, aby sa pomery na Slovensku a v Európe zásadne zmenili k horšiemu.

K tomu sa snažíme prispieť aj v Dobrých novinách nielen tým, že denne prinášame množstvo pozitívnych správ, ale aj tým, že pripomíname inšpirujúce pozitívne príbehy z obdobia druhej svetovej vojny.

Chceme tak čitateľom pripomenúť, že to boli hrôzostrašné časy, ale aj napriek tomu sa vtedy z množstva ľudí nevytratilo dobro a ľudskosť. A že takí by sme mali chcieť byť aj my.

Ako by ste zhodnotili súčasný mediálny svet a s ním súvisiace problémy s dezinformáciami, či falošnými správami?

Dezinformácie a prebiehajúca sofistikovaná informačná vojna sú podľa mňa v súčasnosti pre Európu väčšou výzvou, než migračná kríza. Je to veľmi nebezpečný trend a mali by sme voči tomu včas zasiahnuť.

Avšak nielen represiou voči šíriteľom dezinformácií, ale aj zmenami v školstve. Potrebujeme ľudí naučiť kriticky myslieť a vedieť rozlišovať fakty od lží.

Namiesto memorovania a slepého akceptovania faktov, ako je to v školách dnes, by sa mali deti a mladí ľudia učiť pracovať s informáciami. Švédsko dnes už napríklad zavádza hodiny programovania a lovenia hoaxov od prvej triedy.

My zatiaľ iba zavádzame internet do škôl a aj na tom chce niekto viac zbohatnúť, než urobiť prospešnú vec za adekvátnu cenu. Lenže tu už nejde len o bohapustý biznis, mali by sme si hrozby 21. storočia uvedomiť čo najskôr, lebo by nás mohli nepríjemne prekvapiť.

V súčasnosti mnoho svetových novín prechádza z tlačenej podoby na digitálnu… Myslíte, že klasické papierové noviny sa čoskoro vytratia z trhu?

Nemyslím si to, pretože v printe je ešte stále veľký biznis. Noviny vlastnia veľké mediálne domy, ktoré sa svojho postavenia na trhu nezrieknu. Ale myslím si, že printové noviny sa budú čoraz viac odlišovať od novín, na aké sme boli zvyknutí doteraz.

Internet totiž dokáže ľuďom priniesť aktuálne informácie v reálnom čase a to papier nedokáže. Na papier preto vydavateľstvá budú tlačiť skôr náročnejšie texty, publicistiku, analýzy, komentáre a ďalší obsah s pridanou hodnotou.

Aktuálne a nepretržite aktualizované správy v reálnom čase budú dávať na web. O niečo podobné sa dnes usiluje napríklad Denník N a myslím, že týmto smerom sa bude print všeobecne uberať.

Aké vlastnosti oceňujete na redaktoroch?

Dobrý redaktor má neutíchajúcu túžbu priniesť informáciu medzi prvými, ak nie prvý a tiež formou, ktorá je unikátna. Zároveň by však mal pokorne prijímať konštruktívnu kritiku, pretože z neho robí kvalitnejšieho človeka.

Mal by pravdu hľadať, ale nie ju vyrábať. S tým však občas majú problém najmä mladší novinári, u ktorých je ego často na prvom mieste. Ale aj novinári sú len ľudia a majú svoje tienisté stránky, ako všetci.

Ako najradšej oddychujete, ak teda máte vôbec čas na oddych?

Za posledných päť rokov sme vo firme investovali veľmi veľa času do našej práce, takže času na oddych veľa nebolo.

Snažím sa však nájsť si ho aj napriek tomu a tráviť ho s ľuďmi. Veľa komunikovať a počúvať, pochopiť o čom premýšľajú, čo je pre nich dôležité. Napokon je to zdroj inšpirácie do ďalšej práce.