Pripravili sme ďalší rozhovor s veľmi zaujímavým človekom z akademickej masmediálnej obce.

Mgr. Michal Bočák, PhD. je vedúci Katedry komunikačných a mediálnych štúdií na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove na ktorej študoval. Doktorandské štúdium ukončil v roku 2008 obhajobou dizertačnej práce na tému Štruktúra televízneho spravodajského textu: Analýza spravodajských formátov s uplatnením diskurzívnej perspektívy. Od roku 2008 pôsobil ako odborný asistent na Katedre komunikačných a mediálnych štúdií, ktorú od roku 2012 v súčasnosti vedie.

Michal Bočák je členom Centra kulturálních, mediálních a komunikačních studií pri Katedre žurnalistiky FF UP v Olomouci a redakčnej rady časopisu Mediální studia: Odborný časopis pro kritickou reflexi médií a redakčnej rady internetového časopisu Jazyk a kultúra.

O fungovaní genderu a queer identít v médiách od roku 2009 aj externe prednáša v študijnom programe kulturálne štúdiá na Filozofickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci.

Je autorom mnohých publikácií > pozri

Venujete sa masmediálnym štúdiám už pomerne dlhé obdobie. Prečo ste sa rozhodli študovať tento odbor a v konečnom dôsledku ho aj učiť na Prešovskej univerzite?

Povedomie o vzniku nového vysokoškolského štúdia zameraného na médiá sa rozšírilo koncom 90. rokov, keď sa na Slovensku odbor (vtedy ešte pod názvom masmediálna komunikácia) začal formovať. Na strednej škole som pracoval v školských médiách a študentských organizáciách a bol som súčasťou tímu, ktorý pripravoval a moderoval študentskú reláciu vo vtedajšom D.C.A. rádiu. V škole ma zaujímali humanitné predmety, hlavne slovenčina, estetika. Často som navštevoval knižnicu a požičiaval som si knihy z oblastí sociológie a psychológie. Toto všetko ma akosi prirodzene priviedlo k záujmu o štúdium médií.

Zúčastnil som sa na niekoľkých prijímacích skúškach, pričom najviac ma oslovila práve Prešovská univerzita v Prešove, hoci bola od môjho bydliska najďalej. Niekoľkokolová vyraďovacia prijímacia skúška trvala temer celý deň a bola dosť náročná, no na konci dňa už ostala viac-menej len skupinka, ktorá sa potom opäť stretla v septembri, už ako študijná skupina. Záver prijímačkového dňa už bol uvoľnený a priateľský, jednu z mojich neskorších spolužiačok a najlepších priateliek sme dokonca viezli domov, keďže sme to mali po ceste a zarozprávali sme sa my aj naše mamy…

Približne v polovici štúdia ma väčšmi začalo priťahovať teoretické poznávanie médií. Prekladovej literatúry vtedy ešte bolo málo, vari tri-štyri dnes už klasické učebnice, takže som hodne času trávil hľadaním informácií o médiách na webe a veľa som sa tým naučil. Vzhľadom na to, že teoretický výskum médií je realizovateľný najskôr (ak nie výlučne) na univerzite, pokračovanie v doktorandskom štúdiu a napokon aj zamestnanie sa na univerzite bolo v mojom prípade logickým krokom.

Michal Bocak - obr. 1
Časť prešovskej Katedry komunikačných a mediálnych štúdií na prijímacej skúške na masmediálne štúdiá 2015, úplne vpravo Michal Bočák (archív KKaMŠ)

Masmediálne štúdiá sú širokým odborom. Ktoré sféry tohto študijného programu sú vám najbližšie a prečo?

Súčasné mediálne štúdiá sú skutočne širokým výskumným poľom – až natoľko, že ľudia pôsobiaci v niektorej sfére niekedy ani nevedia, čomu sa venujú tí ostatní. Občas sa označujú ako „nedisciplinovaná disciplína“, čo ich dobre vystihuje. Túto tematickú i tvorivú „nedisciplinovanosť“ vidno napríklad na väčších konferenciách, kde občas možno zablúdiť do teoretických zákutí, o ktorých ste v lepšom prípade len tušili.

Mediálne štúdiá vnímam ako odbor, ktorý sa usiluje komplexne a kriticky reflektovať médiá v dobe, keď doslova prestúpili celú našu kultúru, keď by sa už bez nich niektoré veci ani nedali realizovať, alebo by bez médií boli radikálne odlišné. To je skôr teoretická rovina odboru, ktorá je mi ako teoretikovi bližšia. Druhé – a určite opodstatnené – chápanie odboru zdôrazňuje potrebu praktickej prípravy ľudí, ktorí budú po štúdiu vedieť v médiách či s médiami efektívne (alebo aspoň efektívnejšie) pracovať. Hodne teda súvisí s rovinou mediálnej gramotnosti a mediálnych kompetencií.

Domnievam sa, že teoretická a praktická stránka mediálnych štúdií sa dá rozumne skombinovať a absolventi a absolventky hádam neraz až v praxi zistia, že teória a prax sa môžu vhodne dopĺňať. Vezmime si za príklad teóriu mediálnej reprezentácie skutočnosti: nie je to iba teoretizovanie o tom, ako stereotypne médiá zobrazujú napríklad rôzne skupiny ľudí; ak sa rôzne predpojatosti médií, ktoré existujú zo systémových či individuálnych príčin, naučím reflektovať teoreticky, môže mi to pomôcť citlivejšie uchopovať rôzne témy v každodennej žurnalistickej práci. Ak sa napríklad naučím identifikovať a reflektovať stereotypy či predsudky, vzniká predpoklad, že budem svojou prácou menej ubližovať, napríklad menšinám či obetiam.

Osobne sa vo výskume médií zaoberám viacerými sférami, z aktuálne rozpracúvaných sú to televízne spravodajstvo, pornografia, kulinárske časopisy. Tieto oblasti mediálnej produkcie sú na prvý pohľad rozdielne, každej sa venuje iná skupina analytikov a analytičiek, okolo každej sa rozvinula špecifická teória a o to ťažšie je udržiavať si v týchto oblastiach prehľad. Ale aspoň mojej práci nehrozí šablónovitosť, rozmanitosť prístupov človeka intelektuálne stimuluje…

Spravodajstvo, užšie televízne, je klasickou témou štúdia médií, skúmanou niekoľko desaťročí – snažím sa však pristupovať k nemu inak, opierajúc sa obzvlášť o koncepty spravodajských formátov a mediálnej logiky Davida Altheida a Roberta Snowa. Perspektíva spravodajského formátovania sa, mimochodom, ďalej sľubne rozvíja napríklad v diplomových prácach mojich študentov, ktorí ju už pozoruhodne aplikovali na športové spravodajstvo.

V rámci analýzy pornografie zúročujem svoj niekoľkoročný záujem o problematiku identity, genderu a sexuality. Zaoberám sa najmä tým, ako sú cez verbálne charakteristiky, rekvizity atď. vykresľované rôzne identity v pornografických snímkach, širšie aj tým, ako sa vôbec menia spôsoby produkcie a distribúcie pornografických produktov v súčasnosti – pornopriemysel je totiž mnohými považovaný za lídra rôznych technologických inovácií. A je tiež jedným z najlepšie zarábajúcich odvetví mediálneho priemyslu, takže stojí za to sústreďovať naň systematickú vedeckú pozornosť.

Azda najnovším objektom môjho bádania sú kulinárske časopisy. V nich mi ako analytikovi nejde ani tak o jedlo samotné, skôr o to, do akých rámcov ho magazíny vsádzajú. Jedlo ponímajú napríklad ako prostriedok udržiavania zdravia či krásy, národnú tradíciu, načrtávajú jeho environmentálne a sociálne súvislosti (biopotraviny, farmárske trhy)… Je nesmierne zaujímavé, koľko sa toho dozvedáme o kultúre, ak skúmame to, ako sa píše o jedle. Takýmto „oknom do kultúry“ sa vlastne stáva každé odvetvie médií, ktoré podrobíme skúmaniu.

Mgr. Michal Bočák, PhD. je vedúci Katedry komunikačných a mediálnych štúdií na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove
Prezentácia príspevku na vedeckej konferencii Médiá a text 5 v Prešove, december 2014 (archív KKaMŠ)

Ako si spomínate na vašich 5 rokov štúdia?

Ako na príjemné obdobie života, kde v škole aj popri nej mala miesto skvelá „partia“. Boli sme malou študijnou skupinou, v ročníku nás bolo šestnásť, kontakt s vyučujúcimi na výučbe vďaka tomu mohol byť intenzívnejší, atmosféra bola príjemná, ľudská. Masmediálne štúdiá sme ešte študovali v kombinácii s fonetikou a štúdium bolo celkovo profilované výraznejšie lingvisticky, než je to dnes.

Páčilo sa mi, že ma škola učila uvažovať o médiách kriticky, avšak nie elitársky: tento prístup, ktorý je pre prešovskú školu charakteristický, mi imponoval už od začiatku a dodnes sa prejavuje v mojom výskume. Či sa mi niečo v médiách páči, alebo nie, pravdupovediac nemá byť v analýze smerodajné: mojou/našou primárnou úlohou je predsa pokúsiť sa médiá vysvetliť, nie hodnotiť. Na druhej strane, isté hodnotenie sa od nás zrejme očakáva a niekoho môže lákať to, že vynášanie súdov o médiách je jednoduché a efektné a spravidla má väčší „impakt“ než vedecké publikácie. Ale pri zodpovednom akademickom prístupe by mu mala predchádzať dôsledná analýza. Pravdepodobne aj preto niekedy býva ťažké jednoznačne komentovať aktuálnu mediálnu prax.

Vnímate nejaké zmeny v tomto odbore po niekoľkých rokoch?

Zmien je viacero. Iba nedávno sa napríklad odbor posunul už v tom, ako si vymedzuje objekt svojho štúdia: kým ešte pred pár rokmi sa hovorilo o masmédiách, dnes sa v odborných publikáciách či na konferenciách bežne hovorí o médiách. Reprezentuje to rýchle zmeny v médiách samotných – aj keď by sme nemali zabúdať na to, že masové médiá so svojimi unikátnymi vlastnosťami sú stále dôležité a napriek neprehliadnuteľnej fragmentarizácii publika stále oslovujú obrovské množiny ľudí.

Ďalšou zmenou je to, že kto chce študovať médiá, má k dispozícii mnoho moderných, kvalitných a hlavne domácich odborných zdrojov, už nemusí bojovať so základnou terminológiou, čo bolo ešte v čase môjho štúdia nevyhnutné (a to som skončil len pred 10 rokmi!). Popri akademickej generácii, ktorá v polovici 90. rokov stála za zrodom odboru, už na Slovensku evidentne dorástla nová generácia odborníkov a odborníčok, z ktorých mnoho masmediálne štúdiá „na vlastnej koži“ absolvovalo a pre ktorých a ktoré je dobrá orientácia v oblasti samozrejmosťou. Vytvára to podmienky, aby u nás štúdium médií naďalej kvalitatívne rástlo. Problémom je, že mnoho ľudí si ešte stále zjednodušuje prácu prostou rekapituláciou triviálnych poznatkov o médiách, bez kvalitnej vlastnej analýzy, čo škodí povesti odboru, o ktorého zmysle a úrovni verejnosť už i tak zvykne pochybovať. Napriek tomu sa, našťastie, postupne objavuje viacero kvalitných pôvodných publikácií. Tieto zmeny sa postupne odzrkadľujú v študijnom rozmere odboru, ktorému hodne pomáha aj priebežné technické skvalitňovanie pracovísk.

Zároveň sa zdá, že po expanzii masmediálnych štúdií z minulej dekády sa študentský záujem o ne už do istej miery nasýtil. V dôsledku jeho popularity najskôr narástol počet škôl ponúkajúcich štúdium médií, pričom menší záujem o štúdium zo strany aktuálne populačne slabších ročníkov sa teraz delí medzi ne. Motivácii k štúdiu médií akiste nepraje ani v podstate kontinuálna verejná kritika odboru (a humanitných a sociálnych vied vôbec), ktorá je síce v mnohom neinformovaná, no, podľa mňa, vo viacerých aspektoch aj oprávnená. Spomenutý kvantitatívny „útlm“ napokon, zdanlivo paradoxne, môže viesť k žiaducemu skvalitneniu disciplíny ako vo vedeckej, tak i študijnej rovine.

Čo vás najviac fascinuje na masmediálnych štúdiách?

Je to možnosť hĺbkovo a kriticky poznávať médiá, blížiť sa k pochopeniu toho, ako fungujú – a potom sprostredkovať toto poznanie ostatným, ktorí o to majú záujem. Ako každá práca, aj tá akademická skĺzava do rutiny, keď nadobúdam pocit, že idealistická „fascinácia“ objektom štúdia dávno pominula. Občas to cítim v priebehu semestra, keď popri učení a administratíve zväčša neostáva veľa času ani síl nazvyš. Potom však príde voľnejšie obdobie, keď celé dni i noci sedím nad analytickým materiálom, počítam, kategorizujem, hodnotím, prepájam… a začínam vo veciach vidieť nové súvislosti. Alebo keď študenti a študentky prichádzajú na konzultácie záverečných prác so zaujímavými výsledkami svojich analýz, hoci zatiaľ čiastkovými, o ktorých možno spoločne premýšľať… Práve v takýchto momentoch sa potvrdzuje, že akademické štúdium médií stojí za to.

Médiá sú každodenne s nami, a preto si myslíme, že im plne rozumieme. No keď na ne aplikujeme vedecké metódy, zisťujeme, že všeličo môže byť inak. „Prinajhoršom“ sa nám podarí aspoň exaktne potvrdiť to, čo ľudia o médiách usudzujú iba na základe vlastného dojmu – a tak môžu byť mediálne štúdiá východiskom pre podloženú argumentáciu vo verejnej debate. Lepšie porozumenie fungovaniu médií ako báza mediálne kompetentnej spoločnosti by hádam malo byť dostačujúcim argumentom v diskusii o tom, či sú mediálne štúdiá potrebné. Ak sa, pravda, robia poctivo, na strane učiteľskej i študentskej.

Prešovská univerzita v Prešove otvára tento program aj nasledujúci rok. Čo musia uchádzači splniť, prípadne v čom by mala spočívať ich príprava na prijímacie skúšky?

Okrem vybraných hodnotení zo strednej školy sa zaujímame o to, či už uchádzači a uchádzačky o štúdium u nás majú nejaké skúsenosti súvisiace s médiami. Body sa dajú získať napríklad za prácu v školských, obecných či mestských médiách, organizáciu a moderovanie kultúrnych podujatí… Predchádzajúca mediálna prax nie je povinná, ale môže pomôcť v celkovom hodnotení. Samotná talentová skúška preveruje schopnosti napísať krátky žurnalistický text a ústne sa prezentovať. V písomnom prejave sledujeme napríklad originalitu poňatia témy, gramatiku a štylistiku; ústny prejav nám zasa napovie viac o schopnosti spontánne, tvorivo reagovať, ale aj o výslovnosti.

Na ktoré sféry médií sa najviac orientujú masmediálne štúdiá v Prešove?

Je to ťažké zovšeobecniť, i keď v našom záujme o médiá, myslím, dlhodobo prevažujú médiá elektronické. Pokiaľ ide o teoretické perspektívy, sú to predovšetkým semiotická či lingvistická interpretácia, aj pravidelné prešovské vedecké konferencie o médiách nesú názov Médiá a text. Dôraz na jazyk/diskurz je vôbec všeobecnejšou črtou nášho študijného programu. Vedecky sa prešovské mediálne štúdiá okrem iného orientujú na teóriu komunikácie a médií, semiotiku, populárnu kultúru, mediálne žánre a formáty, jazyk v médiách (osobitne zvukovú rovinu) či na mediálne reprezentácie identít.

Aké možnosti praxe ponúka Inštitút slovakistických, mediálnych a knižničných štúdií študentom masmediálnych štúdií?

Máme výborne fungujúcu študentskú televíziu Mediálka, spolupracujeme s tradičným a dlhodobo úspešným študentským rádiom PaF. Šikovné a kreatívne tímy študentských médií nám svojou tvorbou robia naozaj radosť. Viacero našich vyučujúcich priamo pracuje v regionálnych médiách alebo s nimi aspoň spolupracuje a sprostredkúva ponuky praxe študentom a študentkám. Momentálne dokončujeme televízne štúdio a pripravujeme projekt nového študentského časopisu. Študentské médiá postupne intenzívnejšie prepájame s výučbou.

Ako vedúci Katedry komunikačných a mediálnych štúdií, v čom vidíte najväčšie výhody štúdia „mediálky“ na Prešovskej univerzite v Prešove?

Po už 18 rokoch svojho fungovania majú prešovské mediálne štúdiá vytvorený solídny teoretický základ, na ktorom sa rozvinulo niekoľko jedinečných výskumných profilácií. Ako som už naznačil, náš pohľad na médiá je ústretový a zároveň zdravo kritický: médiá máme radi, nepokúšame sa ich elitársky odsudzovať, ale nechceme ich ani slepo glorifikovať.

Sme menším pracoviskom s celkovo mladým kolektívom a zrejme aj z toho pramení priateľská (v Prešove sa často vraví, že až rodinná) atmosféra vládnuca na vyučovaní, ako i na spoločných pedagogicko-študentských podujatiach. Či už je to každoročný ples masmediálnych štúdií, alebo napríklad nové vzdelávaco-zábavné podujatie MED s podtitulom Media, Education, Disco.

Keďže sme ako pracovisko vyrástli na podloží niekdajšej Katedry slovenského jazyka, výhodou je tiež výraznejšia orientácia na jazyk v médiách. Štúdium u nás rozvíja schopnosť lepšieho porozumenia slovenčine a toho, aby ju naši absolventi a absolventky vedeli kultivovane používať.

Chystáte do budúcnosti aj nejaké zmeny, prípadne novinky týkajúce sa štúdia masmediálnych štúdií v Prešove?

Náš študijný program aktuálne prešiel podstatnými zmenami v práve sa dovršujúcom procese komplexnej akreditácie. Pri jeho príprave sme museli postupovať tak, aby sme dodržali požiadavky kompletne inovovaného opisu študijného odboru masmediálne štúdiá – ten stanovuje základný rámec, s ktorým musia byť všetky akreditované programy kompatibilné. Nechceli sme sa však uspokojiť len s tým, čo je nutné, povinné: náš nový program mediálne štúdiá dôslednejšie odráža špecifické zameranie prešovskej mediálnej školy. Pribudlo viacero predmetov či tematických okruhov, ktorým sa venuje pozornosť u nás, intenzívnejšie sme prepojili výskum s výučbou. Rozšíril sa priestor jednak na kritickú interpretáciu médií, jednak na individuálnejšie prehlbovanie praktických zručností v menších skupinách. Poslednou, veľmi dôležitou novinkou by malo byť otvorenie doktorandského stupňa štúdia.

Michal Bocak - obr. 3
Poobedný výlet do prírody, máj 2015 (archív M. Bočáka)

Akú knihu máte rozčítanú a ako najčastejšie relaxujete?

Práve intenzívne pracujem na monografii o kulinárskych časopisoch, takže čitateľsky sa momentálne koncentrujem na odborné zdroje z tejto oblasti… a, samozrejme, na samotné kulinárske časopisy. Čítaním som dostatočne zamestnaný v práci, vo voľnom čase mi stačí sledovanie spravodajstva na webe.

Pri práci na univerzite mi nedostatok sociálneho kontaktu rozhodne nehrozí, takže hoci mám ľudí rád, najlepšie si oddýchnem niekde, kde ich je o čosi menej… s obľubou relaxujem v prírode, najmä aktívne turistikou a kratšími prechádzkami so zberom byliniek a húb. Keď je voľno a priaznivé počasie, snažím sa „vypadnúť“ na nejaký turistický chodník, do lesa, na lúku – či už sám, alebo s blízkymi. Širšie okolie Prešova je skutočne krásne, o to krajšie, čím viac ho na svojich výletoch spoznávam. Ale ani príjemný „pokec“ v dobrej kaviarni sa neodmieta :)

Ďakujeme za rozhovor.

Michal Bocak - obr. 4
V Záhrade umenia v Prešove, leto 2015 (archív M. Bočáka)

PRIDAŤ KOMENTÁR