V roku 2003 prestížny denník The New York Times vytvoril vo svojom vydavateľstve pozíciu redaktora pre verejnosť. V súčasnosti už táto pozícia v denníku neexistuje. Niektorí ľudia, ale zastávajú názor, že zrušenie tejto pozície znižuje zodpovednosť denníka voči verejnosti v otázke precíznosti a spravodlivosti.

Pozícia editora pre verejnosť bola vytvorená v dôsledku vážnych žurnalistických škandálov. Úlohou takéhoto editora bolo dohliadať na napĺňanie novinárskeho etického kódexu platného v konkrétnych novinách, identifikovať a skúmať nebezpečné chyby a omyly a pôsobiť ako „spojovací bod“ novín s verejnosťou.

The New York Times túto pozíciu zriadil v roku 2003 a za 14-násť rokov existencie sa na nej vystriedalo šesť editorov, predposledná bola Margaret Sullivan. Na pozícii verejnej editorky pôsobila od roku 2012 do roku 2016. Po nej túto pozíciu prevzala Elizabeth Spayd, no v máji 2017 denník oznámil, že túto pozíciu ruší.

Od 1. januára 2018 sa vydavateľom The New York Times stal 37-ročný Arthur Gregg Suzberger, ktorý na tejto pozícii nahradil svojho otca.

Alan Stamm, ktorý pôsobí ako žurnalista v Deadline Detroit, vo svojej správe zverejnenej na Facebooku, píše o rozdielných názoroch na pozíciu editora pre verejnosť, ktoré majú Arthur Gregg Suzberger a Margaret Sullivan.

Ich vnímanie a význam tejto pozície sa naozaj výrazne odlišuje.

V súvislosti s otázkou či The New York Times plánuje obnoviť vo svojom denníku pozíciu verejného editora, Sulzberger oznámil, že o niečom takomto neuvažuje.

Dôvodom je, že v súčasnom svete, kde existujú sociálne médiá, nevidí dôvod, aby existoval sprostredkovateľ, v podobe akéhosi ochrancu verejných práv, ktorý by plnil úlohu zástupcu čitateľov.

„Platformy ako Twitter a Facebook dali čitateľom možnosť okamžite vzniesť otázky a vyjadriť obavy, rovnako ako náš stĺpček komentárov,“ hovorí 37-ročný Sulzberger vo svojom príhovore na stránkach The New York Times.

Táto pozícia bola podľa jeho slov vytvorená v inej ére, aby zastávala úlohu sprostredkovateľa medzi novinármi v denníku a verejnosťou. Niekedy to fungovalo, inokedy nie.

„Dnes existujú rýchlejšie, účinnejšie a transparentnejšie spôsoby prijímania a reagovania na spätnú väzbu. Môj názor je, že ak majú čitatelia vážne obavy z nejakého konkrétneho článku alebo majú obavy z toho, ako sme pokryli nejakú tému, mali by sme s nimi spolupracovať priamo a otvorene,“ uviedol pre The New York Times vo svojom príhovore Sulzberger.

Aj toto sú dôvody, ktoré viedli denník The New York Times k tomu, aby pre čitateľov zaviedli stĺpčeky ako Q & A, kde redaktor C. Claiborne Ray odpovedá na otázky čitateľov z oblasti vedy a výskumu alebo stĺpček Reader Center, kde redaktori komunikujú s čitateľmi, o tom ako informačne pokrývali rôzne témy.

„V starom modeli by sa redaktor pre verejnosť posadil s novým vydavateľom, položil by mu niekoľko vybraných otázok a následne by napísal krátky článok na základe mojich odpovedí. V novom modeli sa vaše otázky dostávajú priamo ku mne a moje odpovede zasa priamo k vám,“ vysvetlil Sulzberger na stránkach denníka The New York Times.

Margaret Sullivan, ktorá pracovala ako editorka pre verejnosť v denníku The New York Times a momentálne píše pre The Washington Post, má na celú vec iný názor.

Podľa jej vyjadrení na sociálnej sieti Twitter, úloha editora pre verejnosť znamenala, že skúsený novinár, ktorý mal splnomocnenie od The New York Times zastupovať verejnosť, v prípade ak sa stalo niečo negatívne, pustil sa do vyšetrovania, získaval zmysluplné odpovede, ktoré následne spájal do súvislosti a nakoniec z nich vyvodil príslušné závery.

Okrem toho Margaret Sullivan uviedla, že plne súhlasí s vyjadrením reportéra Sean F. Driscoll, ktorý povedal, že úlohou editora pre verejnosť nie je brániť iným redaktorom, aby komunikovali priamo s čiateľmi.

Rozdiel je v tom, že editor pre verejnosť, núti iných redaktorov, aby hovorili a premýšľali aj o veciach, o ktorých by radšej nehovorili a nepremýšľali.

Vo svojom poslednom stĺpčeku nepodporila zrušenie pozície editora pre verejnosť v denníku The New York Times ani Liz Spayd, ktorá túto pozíciu v denníku zastávala ako posledná.

„Mediálni odborníci a mnohí čitatelia tento týždeň spochybnili rozhodnutie ukončiť túto úlohu, pretože existujú obavy, že bez nej nebude mať nikto autoritu, vnútorný náhľad alebo spôsobilosť požadovať odpovede od najvyšších redaktorov Times. A majú pravdu,“ napísala Liz Spayd vo svojom poslednom stĺpčeku pre The New York Times.

V komunikácii, ktorá sa v súvislosti s danou témou rozvinula na sociálnej sieti Twitter, aj mnoho ďalších novinárov odsúdilo rozhodnutie prestížneho denníka, zrušiť vo svojom mediálnom dome pozíciu redaktora pre verejnosť.

Na margo celej situácie možno povedať len toľko, že denník The New York Times zásadne mení celú svoju vydavateľskú stratégiu, aby sa zmenil na médium, ktoré je adekvátne dnešnej modernej digitálnej dobe a zároveň sľubuje, že svojej zásady robiť vysoko kvalitnú žurnalistiku sa nikdy nevzdá.