Ilustračná foto: pixabay.com

Momentálne žijeme v časoch, keď informácie, ktoré nám denne prinášajú médiá po celom svete, jednoducho nemôžeme brať ako automaticky hodnotné, aj v prípadoch ak sa jedná o známe a dôverné vydavateľstvá – lebo dnes už nemožno dôverovať ničomu a nikomu a keď sa tak zamyslíme, aj v minulosti to tak bolo a do budúcna sa aj napriek enormnej snahe v tomto smere asi len ťažko niečo zmení.

Ak, ale čitatelia dokážu správne pracovať s ponúknutými informáciami a správami, ich možnosti na zorientovanie sa v súčasnej „informačnej a dezinformačnej vojne“, sa môžu podstatne zlepšiť.

Dnes ľudia viac ako inokedy potrebujú nástroje, ktoré im pomôžu čítať správy kritickejšie, ktoré im pomôžu spoznať ako informovanie (teda podávanie správ) funguje.

Veľmi dobrú pomôcku, ktorá hlbšie preniká do zákulisia tejto problematiky spracovali ľudia zo spoločnosti Aljazeera, konkrétne v projekte: The Listening Post’s project: Media Theorised. 

Základom projektu sú kľúčové diela piatich vybraných mysliteľov z celého sveta – teoretikov, ktorí sú lokalizovaní v priestore medzi kozmopolitným centrom a „globálnym juhom“, konkrétne Roland Barthes, francúzsky filozof, Noam Chomsky, americký lingvista a politický aktivista, Stuart Hall, jamaisko-britský kultúrny historik, Marshall McLuhan, kanadský akademik a Edward Said, palestínsko-americký literárny historik.

Výsledkom spolupráce s novinármi, umelcami a politickými aktivistami z Afriky, Latinskej Ameriky, Ázie, USA a Európy vzniklo päť krátkych videí, súčasťou, ktorých sú aj doplňujúce eseje.

Podstatou týchto videí je oboznámiť verejnosť s prácou týchto mediálnych teoretikov, ktorá im pomôže lepšie sa orientovať v správach, ktoré sa na ňu denno-denne „sypú“ z každej strany.

Roland Barthes

Tento francúzsky filozof vníma televíznu obrazovku ako text, ktorý sa musí čítať, interpretovať a vyhodnocovať.

Všetko, čo vidíme na televíznej obrazovke, ako veľkosť písmen, oblečenie a vizáž moderátorov, farby, čísla, slová, grafika, doplňujúce obrázky, videá, to všetko má svoj význam.

Správa je výber znamení. Spôsob čítania informácií, intonácia hlasu, pohľad, vizuálne nastavenia, ktoré umocňujú kredibilitu, autoritu a legitímnosť, rečnícke umenie… toto všetko, čo na televíznej obrazovke vidíme je nesprostredkovaná realita.

Podobnými nesprostredkovanými aspektmi reality sa vo svojej knihe „Mythology“ zaoberal aj Roland Barthes, ktorý ľudí vyzýva, aby čítali svet okolo seba ako sériu textov, ktoré musia interpretovať, vyhodnotiť a spojiť si ich do súvislosti aj so spomínanou nesprostredkovanou realitou.

Noam Chomsky

Noam Chomsky je považovaný za agenta – provokatéra mainstreamových médií v USA. Je spoluautorom významného diela o mainstreamovej žurnalistike a jej úlohe v mechanike moci s názvom „Manufacturing consent“.

Tento politicky aktivista a uznávaný lingvista tvrdí, že média pôsobia cez päť filtrov: vlastníctvo, reklama, mediálna elita, kritika a spoločný nepriateľ.

Vlastníctvo: masové média sú veľké korporácie, často sú časťou nejakej väčšej konglomerácie. Aký je ich konečný cieľ? Profit! Čiže v ich záujme je doslova tlačiť na všetko, čo zaručí tento profit. Skutočná žurnalistika je až na druhom mieste.

Reklama: náklady médií sú omnoho vyššie ako zisky za platby od spotrebiteľov, znamená to, že túto medzeru musí niekto vyplniť. Kto? Predsa, reklamný inzerenti! A za čo platia títo reklamní inzerenti médiám? Predsa za publikum, čiže média predávajú inzerentom svojich čitateľov, respektíve svoje publikum.

Mediálna elita: žurnalistika nemôže byť kontrolórom moci, pretože je spoluvinníkom pri mediálnej hre, ktorú korporácie, vlády a veľké inštitúcie dokonale ovládajú a tak majú rozhodujúcu úlohu v procese podávania informácií. Ak sa objaví niekto, kto by chcel zmeniť toto rozloženie moci, jednoducho, bude vytlačený na okraj.

Kritika: keď je správa či informácia pre tých, ktorí sú pri moci nevyhovujúca, spustí sa z ich strany kolotoč kritiky, ktorý zdiskredituje dané médium a presmeruje konverzáciu iným smerom, aby odviedlo záujem od danej nevyhovujúcej informácie.

Spoločný nepriateľ: média aj tí, ktorí sú pri moci, potrebujú mať spoločného nepriateľa, ktorí im pomáha ohraničovať a obmedzovať názory ľudí, takýto spoločný nepriateľmi sú napríklad terorizmus, komunizmus, migranti a podobne.

Stuart Hall

Stuart Hall, známy aj ako krstný otec multikulturalizmu, poukázal na skutočnosť, že žijeme vo svete presýtenom médiami, cez ktoré vidíme realitu.

Lenže je to naozaj realita? Stuart Hall je človek, ktorý sa zaoberal mocou mainstreamových médií, ktoré zastupujú rasu, pohlavie, triedu, pôvod a náboženstvo.

Lenže, v masmédiách je skrytá ideológia, ktorú sa ľudia musia naučiť odhaľovať. Hall radí ľuďom, aby hľadali informácie aj inde, pretože ak chcú porozumieť spoločnosti, musia sa na informácie pozerať aj z inej perspektívy, musia túto informáciu hľadať aj v iných zdrojoch, v inej realite.

Marshall McLuhan

Tento kanadský akademik sa už v 60-tych rokoch zaoberal zmenami v mediálnom prostredí.

Jeden z jeho známych výrokov je, že médium je posolstvo. McLuhan sa zaoberal o pôsobení médií v ľudských životoch, ale nemal na mysli obsah informácií, ale ich formu.

Tvrdil, že ak ľudia nerozumejú médiu, nerozumejú ani správe a preto sa musia naučiť vnímať nové techniky a trendy v spôsobe podávania informácií, ktoré sa v spoločnosti neustále objavujú.

Jednoduchý príklad, dnes už asi každý vie, že inak sa podávajú informácie v novinách, knihách a inak v elektronických médiách.

Jeho práca sa týkala najmä rozvoja elektronického prostredia, o ktorom hovoril, že predstavuje celkovú stratu tajomstva.

S koncom tajomstva prichádza aj koniec monopolného postavenia tých, ktorí predstavujú znalosti a vedomosti. Všetko sa deje naraz, nie je tam žiadna plynulosť, spojenie, žiadne smerovanie k nejakému koncu…

Edward Said

Palestínsky akademik Edward Said sa vo svojej knihe „Orientalism“ zaoberá kolonializáciou a jej fungovaním, ktorá prebiehala nie cez armádu, ale cez literatúru, nie cez dobývanie, ale cez antropológiu, nie cez nátlak, ale cez prerozprávané príbehy…

Vo svojom diele sa snažil priblížiť ako Západ v minulosti vykresľoval ľuďom Východ, ako je potrebné aj v súčasnosti zamyslieť sa nad tým, čo média ponúkanými príbehmi a správami chcú povedať.

Ľudia by mali popremýšľať nad spôsobom akým v minulosti Západ popisoval Východ (brušné tanečnice, exotika, zmyselnosť, skaza) a svoje závery by mali použiť aj pri čítaní dnešných správ v médiách. Treba si všímať stereotypy v správach, dekódovať v nich fikcie, mýty.

Dnes je pre ľudí naozaj ťažké vyznať sa vo všetkom tom informačnom chaose a zdá sa, že jedine osveta, v rámci ktorej sa ľudia naučia rozlišovať dôveryhodnosť a relevantnosť podsúvaných informácií, je jedinou rozumnou cestou ako zlepšiť celý tento nepriaznivý fenomén.

PRIDAŤ KOMENTÁR